Bg. 8.5
Verš
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ
Synonyma
anta-kāle — na konci života; ca — tiež; mām — na Mňa; eva — určite; smaran — myslí; muktvā — keď opúšťa; kalevaram — telo; yaḥ — ten, kto; prayāti — odchádza; saḥ — on; mat-bhāvam — Moju existenciu; yāti — dosiahne; na — nie; asti — o tom; atra — tu; saṁśayaḥ — pochýb.
Překlad
A ten, kto v okamihu smrti opúšťa svoje telo a myslí len na Mňa, ihneď dosiahne Mojej prirodzenosti. O tom niet pochýb.
Význam
Tento verš zdôrazňuje dôležitosť vedomia Kṛṣṇu. Každý, kto opustí svoje telo s mysľou upriamenou na Kṛṣṇu, sa okamžite premiestni do transcendentálneho sídla Najvyššieho Pána. Najvyšší Pán je najčistejší z najčistejších, a preto aj ten, kto stále myslí na Kṛṣṇu, je najčistejší z najčistejších. Slovo smaran (pamätanie, spomínanie) je veľmi dôležité. Nečisté duše, ktoré sa necvičia vo vedomí Kṛṣṇu oddanou službou, si sotva dokážu zachovať Kṛṣṇu v pamäti. Už v mladosti by sme sa mali naučiť ovládať myseľ a upriamiť ju na Kṛṣṇu. Ak chceme byť na sklonku života úspešní, musíme myslieť iba na Kṛṣṇu. Preto by sme mali neustále spievať mahā-mantru — Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám ďalej odporučil, aby sme boli tolerantnejší než strom (taror api sahiṣṇunā), pokornejší než tráva a aby sme vždy vzdávali úctu ostatným a nečakali úctu od nikoho. Človeku, ktorý spieva mahā-mantru, sa môžu postaviť do cesty najrôznejšie prekážky, ale všetky by sme mali trpezlivo znášať a pokračovať v spievaní Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, aby sme na konci života mohli úspešne zavŕšiť vedomie Kṛṣṇu.