Bg. 8.14

V tomto verši sa opisuje cieľ, kam napokon prídu čistí oddaní Najvyššej Božskej Osobnosti, zamestnaných bhakti-yogou. V predchádzajúcej kapitole boli opísané štyri druhy oddaných (trpiaci, túžiaci po hmotnom bohatstve, zvedaví a špekulatívni filozofi) a rôzne druhy vyslobodenia z hmotného zapletenia (karma-yoga, jñāna-yoga a haṭha-yoga). V týchto systémoch nájdeme isté prvky bhakti, ale v tomto verši sa Śrī Kṛṣṇa zmieňuje o čistej bhakti-yoge bez prvkov jñāny, karmy alebo haṭhy. Slová ananya-cetāḥ naznačujú, že oddaní venujúci sa bhakti-yoge túžia iba po Kṛṣṇovi. Čistý oddaný sa netúži dostať na nebeské planéty, nehľadá spásu či vyslobodenie z hmotného zapletenia a ani nechce splynúť s brahmajyoti. Čistý oddaný netúži po ničom.

V Caitanya-caritāmṛte je čistý oddaný nazvaný niṣkāma, čo znamená, že nemá osobné záujmy. Následkom toho je dokonale vyrovnaný na rozdiel od ľudí, ktorí usilujú o osobný zisk. Jñāna-yogīni, karma-yogīni a haṭha-yogīni usilujú o svoje osobné záujmy, ale čistý oddaný chce potešiť len Najvyššieho Pána. Kṛṣṇa hovorí, že Ho ľahko dosiahnu tí, ktorí Mu neprestajne slúžia.

Kṛṣṇa má veľa rôznych expanzií a inkarnácií, ako sú Rāma a Nṛsiṁha. Oddaný môže slúžiť ktorejkoľvek z týchto transcendentálnych podôb Najvyššieho Pána a nestretne sa pritom s ťažkosťami, ktoré trápia adeptov iných yog. Vykonávať bhakti-yogu je veľmi jednoduché, čisté a ľahké. Môžeme jednoducho začať spievaním Hare Kṛṣṇa mantry. Śrī Kṛṣṇa je veľmi milostivý ku všetkým, ale ako sme už vysvetlili, obzvlášť je naklonený tým, ktorí Mu oddane a láskyplne slúžia. Pán takým oddaným rôznymi spôsobmi pomáha. Ako sa uvádza vo Vedach (Kaṭha Upaniṣad 1.2.23): yam evaiṣa vṛṇute tena labhyas/ tasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanuṁ svām. „Človek, ktorý je úplne odovzdaný a oddane slúži Najvyššiemu Pánovi, môže Najvyššieho poznať takého, aký Je.“ A v Bhagavad-gīte (10.10.): dadāmi buddhi-yogaṁ tam. „Pán dáva takému oddanému dostatočnú inteligenciu, aby mohol nakoniec prísť k Nemu a dosiahnuť Jeho duchovné kráľovstvo.“

Zvláštnou vlastnosťou čistého oddaného je, že vždy myslí na Kṛṣṇu bez ohľadu na miesto a čas. Nič by mu v tom nemalo brániť. Mal by byť schopný vykonávať oddanú službu vždy a všade. Niekedy sa hovorí, že oddaný by mal žiť na posvätných miestach, ako je Vṛndāvana alebo iné sväté miesta, kde žil Kṛṣṇa, no čistý oddaný môže žiť kdekoľvek a vytvoriť tam vṛndāvanskú atmosféru svojou oddanou službou. Preto Śrī Advaita povedal Caitanyovi Mahāprabhuovi: „Všade, kde si, ó, Pane — tam je Vṛndāvana.“

Čistý oddaný stále myslí na Kṛṣṇu a medituje o Kṛṣṇovi, čo naznačujú slová satatam a nityaśaḥ (vždy, neustále, každý deň). Pre oddaného s takými vlastnosťami je Śrī Kṛṣṇa dostupný veľmi ľahko. Bhagavad-gītā vyzdvihuje bhakti-yogu nad všetky ostatné yogy. Bhakti-yogīni zvyčajne slúžia piatimi spôsobmi: 1. neutrálnou oddanou službou Bohu (śānta-bhakta), 2. slúžia Bohu ako služobník (dāsya-bhakta), 3. slúžia Bohu ako priateľ (sākhya-bhakta), 4. slúžia Bohu ako rodič (vātsalya-bhakta) a 5. slúžia Bohu ako milenec (mādhura-bhakta). Čistý oddaný vždy oddane slúži Najvyššiemu Pánovi v akomkoľvek z týchto transcendentálnych láskyplných vzťahov; nemôže Naňho nikdy zabudnúť, a preto sa k Nemu ľahko navráti. Tak ako oddaný nemôže ani na chvíľu zabudnúť na Najvyššieho Pána, tak ani Pán nemôže zabudnúť na Svojho oddaného. Také veľké šťastie prináša vedomie Kṛṣṇu alebo spievanie Hare Kṛṣṇa mahā-mantry: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.