Bg. 6.2
Verš
yogaṁ taṁ viddhi pāṇḍava
na hy asannyasta-saṅkalpo
yogī bhavati kaścana
Synonyma
yam — čo; sannyāsam — odriekanie; iti — tak; prāhuḥ — vravia; yogam — spojenie s Najvyšším; tam — to; viddhi — vedz; pāṇḍava — ó, Pāṇḍuovec; na — nie; hi — zaiste; asannyasta — bez odriekania; saṅkalpaḥ — túžba po osobnom pôžitku; yogī — transcendentalista; bhavati — stane sa; kaścana — nikto.
Překlad
Vedz, že to, čo sa nazýva odriekaním, je to isté čo yoga, čiže spojenie s Najvyšším, ó, Pāṇḍuovec, pretože nik sa nemôže stať yogīnom, kým sa nezriekne túžby po zmyslovom pôžitku.
Význam
Vykonávať sannyāsa-yogu alebo bhakti-yogu znamená poznať svoju pôvodnú podstatu, svoje večné postavenie ako živá bytosť a konať podľa toho. Individuálne bytosti patria do okrajovej energie Boha a nemajú nezávislú totožnosť. Keď sú v zajatí hmotnej energie, sú podmienené. Keď sa však stanú vedomými si Kṛṣṇu a duchovnej energie, dostanú sa do skutočného a prirodzeného životného postavenia. Až keď opäť nadobudnú úplné poznanie, zrieknu sa všetkých hmotných zmyslových pôžitkov a všetkých plodonosných činností. Takéto odriekanie podstupujú yogīni, ktorí odpútavajú svoje zmysly od zmyslových predmetov. Človek vedomý si Kṛṣṇu je však dokonalým sannyāsīnom i yogīnom, pretože nemá príležitosť zamestnať zmysly niečím iným, než tým, čo by potešilo Kṛṣṇu. Preto poznanie, ktoré možno dosiahnuť jñāna-yogou, a schopnosť ovládať zmysly, ktorú možno získať procesom yogy, automaticky dosiahneme vedomím Kṛṣṇu. Ak však človek nie je schopný vzdať sa sebeckých činov, potom vykonávanie jñāny alebo yogy nemá žiadny zmysel. Skutočným cieľom každej živej bytosti je vzdať sa všetkých egoistických záujmov a byť pripravený uspokojiť Najvyššieho Pána. Človek, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, netúži po osobnom pôžitku, ale vždy koná tak, aby potešil Najvyššieho Pána. Ten, kto o Ňom nič nevie, sa snaží o sebauspokojenie, lebo nikto nemôže zostať nečinný. Vedomie Kṛṣṇu teda spĺňa účel všetkých ostatných yog.