Bg. 2.60
Verš
puruṣasya vipaścitaḥ
indriyāṇi pramāthīni
haranti prasabhaṁ manaḥ
Synonyma
yatataḥ — zatiaľ čo sa snaží; hi — určite; api — napriek; kaunteya — ó, syn Kuntī; puruṣasya — u človeka; vipaścitaḥ — plný múdreho poznania; indriyāṇi — zmysly; pramāthīni — dráždené; haranti — vrhnú; prasabham — násilím; manaḥ — myseľ.
Překlad
Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť.
Význam
Je množstvo veľkých učencov, filozofov a transcendentalistov, ktorí skúšajú ovládnuť zmysly, no napriek svojej snahe môžu aj najpokročilejší z nich padnúť za obeť hmotnému zmyslovému pôžitku vďaka nestálej mysli. Napríklad Viśvāmitru, veľkého učenca a dokonalého yogīna, zviedla Menakā, aj keď sa snažil ovládať svoje zmysly yogou a prísnym odriekaním. V dejinách nájdeme prirodzene veľa podobných príkladov. Ovládanie mysle a zmyslov je veľmi ťažké, ak ich nezamestnáme oddanou láskyplnou službou Kṛṣṇovi.
Pokým človek neuprie svoje myšlienky na Kṛṣṇu, nemôže zanechať svoje hmotné činnosti. Praktickým príkladom je Śrī Yamunācārya, veľký svätec a oddaný, ktorý povedal:
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca
„Odvtedy, čo je moja myseľ zapojená v láskyplnej službe Śrī Kṛṣṇovi a ja sa teším zo stále nových transcendentálnych radostí, odvraciam svoju tvár, keď si spomeniem na pohlavný styk so ženou, a odpľujem si pri tejto myšlienke.“
Služba a láska ku Kṛṣṇovi prináša takú veľkú duchovnú radosť, že hmotné pôžitky sa automaticky stávajú nechutnými. Je to, ako keď hladný človek utíši svoj hlad dostatočným množstvom výživnej potravy. Ani veľký yogīn Durvāsā Muni nemohol ovplyvniť Mahārāja Ambarīṣa, ktorého myseľ bola zamestnaná myšlienkami na Kṛṣṇu.