Bg. 2.11
Verš
aśocyān anvaśocas tvaṁ
prajñā-vādāṁś ca bhāṣase
gatāsūn agatāsūṁś ca
nānuśocanti paṇḍitāḥ
Synonyma
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; aśocyān — nie je hodné zármutku; anvaśocaḥ — nariekaš; tvam — ty; prajñā-vādān — učený rozhovor; ca — tiež; bhāṣase — hovoríš; gata — stratený; asūn — život; agata — nestratený; asūn — život; ca — tiež; na — nikdy; anuśocanti — nariekajú; paṇḍitāḥ — učení.
Překlad
Vznešený riekol: „Zatiaľ, čo prednášaš učené slová, nariekaš nad niečím, čo nie je hodné zármutku. Múdri nesmútia ani nad živými, ani nad mŕtvymi.
Význam
Śrī Kṛṣṇa ihneď prijal postavenie duchovného učiteľa a svojho žiaka pokáral, keď ho nepriamo oslovil ako nevedomca: „Rozprávaš ako učený človek, a pritom nevieš, že ten, kto je učený — kto pozná rozdiel medzi telom a dušou — nesmúti nad žiadnou premenou tela, či už živého, alebo mŕtveho.“ V ďalších kapitolách bude objasnené, že skutočné poznanie znamená poznať podstatu hmoty, duše a tiež toho, kto ich ovláda. Arjuna hájil svoju neochotu bojovať tým, že dával prednosť náboženským zásadám pred politikou a sociológiou, ale nevedel, že znalosť hmoty, duše a Najvyššieho je dôležitejšia než náboženské formality. Keďže mu toto poznanie chýbalo, nebolo od neho správne, že sa vydáva za veľmi učeného človeka. Následkom toho nariekal pre čosi, čo nebolo hodno zármutku. Telo sa narodí a dnes alebo zajtra je predurčené k zániku, preto nie je také dôležité ako duša. Kto pozná pominuteľnosť tela, je v skutočnosti učený a nenarieka nad tým, v akom stave sa telo nachádza.