Bg. 17.5-6
Verš
tapyante ye tapo janāḥ
dambhāhaṅkāra-saṁyuktāḥ
kāma-rāga-balānvitāḥ
bhūta-grāmam acetasaḥ
māṁ caivāntaḥ śarīra-sthaṁ
tān viddhy āsura-niścayān
Synonyma
aśāstra — nie v písmach; vihitam — predpísané; ghoram — škodiaci druhým; tapyante — vykonávajú; ye — tí, ktorí; tapaḥ — pokánie; janāḥ — osoby; dambha — s pýchou; ahaṅkāra — sebectvo; saṁyuktāḥ — konajú; kāma — žiadostivosti; rāga — lipnutie; bala — sila; anvitāḥ — poháňaní; karṣayantaḥ — trýznia; śarīra-stham — umiestnenú v tele; bhūta-grāmam — kombinácia hmotných látok; acetasaḥ — s takou pomätenou mentalitou; mām — Mne; ca — tiež; eva — isto-iste; antaḥ — vo vnútri; śarīra-stham — umiestnený v tele; tān — oni; viddhi — vedz; āsura-niścayān — démoni.
Překlad
Tí, ktorí sa podrobujú prísnej sebakázni a pokániu, ktoré nie je odporučené v písmach, a činia tak z pýchy, sebectva, žiadostivosti a pripútanosti, tí, ktorí sú poháňaní vášňou a trýznia ako svoje telo, tak aj Naddušu sídliacu v tele, sú považovaní za démonov.
Význam
Existujú osoby, ktoré si vymýšľajú rôzne spôsoby sebakázne a pokání, o ktorých sa písma nezmieňujú. Napríklad pôst s nejakým skrytým motívom, ako je dosiahnutie čiste politického cieľa, sa v písmach neuvádza. Písma odporúčajú pôst za účelom duchovného pokroku, a nie z nejakého politického alebo sociálneho dôvodu. Osoby, ktoré sa takto trýznia, sú podľa Bhagavad-gīty zaručene démonské. Ich konanie je proti príkazom písiem a je všeobecne škodlivé. Činia tak vlastne z pýchy, falošného ega, žiadostivosti a lipnutia na hmotnom pôžitku. Takým konaním sa narušuje nielen kombinácia hmotných látok, z ktorých sa skladá telo, ale aj samotná Najvyššia Božská Osobnosť, ktorá v tele sídli. Taký neautorizovaný pôst alebo sebakázeň s politickým zámerom pôsobí zaiste rušivo aj na ostatných. Vedska literatúra sa o nich nezmieňuje. Démonská osoba si môže myslieť, že týmto spôsobom prinúti nepriateľa alebo ostatné strany, aby sa podriadili jej želaniam, no niekedy môžu následkom takého pôstu zomrieť. Najvyššia Božská Osobnosť s takými činmi nesúhlasí, a tých, ktorí sa im venujú, nazýva démonmi. Také konanie je urážkou Najvyššej Božskej Osobnosti, pretože jasne odporuje príkazom vedskych písiem. Slovo acetasaḥ je v tejto súvislosti veľmi dôležité — osoby v normálnom mentálnom stave sa musia riadiť príkazmi písiem. Tí, ktorí majú iný názor, ignorujú a porušujú príkazy písiem a vymýšľajú si vlastné spôsoby pokánia a sebakázne. Musíme vždy pamätať na to, ako skončia démonskí ľudia, ako to bolo vysvetlené v predchádzajúcej kapitole. Najvyšší Pán ich prinúti znovu sa narodiť v lonách démonských matiek. Následkom toho budú žiť život za životom podľa démonských zásad bez toho, aby poznali svoj vzťah k Najvyššej Božskej Osobnosti. Ak sa však týmto ľuďom pošťastí, môžu sa z tohoto zapletenia dostať a nakoniec dosiahnuť najvyšší cieľ pod vedením duchovného učiteľa, ktorí im môže priamo ukázať cestu vedskej múdrosti.