Bg. 9.14
Verš
yatantaś ca dṛḍha-vratāḥ
namasyantaś ca māṁ bhaktyā
nitya-yuktā upāsate
Synonyma
satatam — neustále; kīrtayantaḥ — velebia; mām — Mňa; yatantaḥ — snažia sa; ca — tiež; dṛḍha-vratāḥ — odhodlane; namasyantaḥ — klaňajú sa; ca — a; mām — Mňa; bhaktyā — s oddanosťou; nitya-yuktāḥ — vždy zamestnaní; upāsate — uctievaním.
Překlad
Tieto veľké duše Ma neustále velebia, s veľkou odhodlanosťou sa snažia, vzdávajú Mi svoje poklony a bez ustania Ma oddane uctievajú.
Význam
Mahātma sa nedá vyrobiť tak, že sa tento titul pridelí obyčajnému človeku. Jeho vlastnosti sú opísané v tomto verši. Mahātma sa vždy oddáva ospevovaniu slávy Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Jedinou jeho činnosťou je velebenie Najvyššieho Pána. Inými slovami mahātma nie je impersonalista. Znamená to, že musíme ospevovať Pánovo sväté meno, Jeho večnú podobu, Jeho transcendentálne vlastnosti a Jeho neobvyklé zábavy. Mahātma uctieva všetky tieto veci, a preto je pripútaný k Najvyššej Božskej Osobnosti.
Človek, uctievajúci neosobný rys Najvyššieho Pána — brahmajyoti, nie je v Bhagavad-gīte opísaný ako mahātma. Popis mahātmu sa od neho v nasledujúcom verši líši. Mahātma je neustále zamestnaný v činnostiach oddanej služby, o ktorých sa hovorí v Śrīmad-Bhāgavatame: v načúvaní, velebení a rozjímaní o Viṣṇuovi, a nie o polobohu alebo o človeku. To sa nazýva oddanosť: śravanaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ a smaraṇam, spomínanie na Neho. Taký mahātma sa odhodlane snaží dosiahnuť spoločnosť Najvyššieho Pána v ktoromkoľvek z piatich transcendentálnych vzťahov (rasa). Aby tento úspech dosiahol, zamestnáva všetko — hlas, telo i myseľ — v službe Śrī Kṛṣṇovi, Najvyššiemu Pánovi. To sa nazýva plné vedomie Kṛṣṇu.
V oddanej službe sú isté predpísané činnosti, ako napr. držanie pôstu jedenásty deň po splne a nove (Ekādaśī) a počas osláv Pánovho zjavenia. Veľkí ācāryovia ponúkajú tieto pravidlá a zásady všetkým, ktorí sa chcú vskutku uchádzať o spoločnosť Najvyššej Božskej Osobnosti v transcendentálnom svete. Mahātmovia, veľké duše, sú pevní vo svojich predsavzatiach dodržiavať tieto pravidlá a zásady, a preto nepochybne dosiahnu vytúžený cieľ.
Vykonávanie oddanej služby je podľa druhého verša tejto kapitoly nie len jednoduché, ale aj radostné. Nemusíme podstupovať prísnu askézu a pokánie. Pod vedením kvalifikovaného duchovného učiteľa môžeme žiť v akýchkoľvek životných podmienkach a oddane slúžiť Kṛṣṇovi ako brahmacārī, hospodár či sannyāsī. Hocikde na svete môžeme oddane slúžiť Najvyššej Božskej Osobnosti a stať sa skutočnými mahātmami — veľkými dušami.