Bg 8.3

śrī-bhagavān uvāca
akṣaraṁ brahma paramaṁ
svabhāvo ’dhyātmam ucyate
bhūta-bhāvodbhava-karo
visargaḥ karma-saṁjñitaḥ
Synonyms: 
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, riekol; akṣaram — nezničiteľná; brahma — Brahman; paramam — transcendentálna; svabhāvaḥ — večná podstata; adhyātmam — vlastné ja; ucyate — nazýva sa; bhūta-bhāva-udbhava-karaḥ — vytvárajúca hmotné telá živých bytostí; visargaḥ — stvorenie; karma — činnosť konaná pre zisk; saṁjñitaḥ — nazýva sa.
Translation: 
Kṛṣṇa, Najvyšší Pán riekol: „Nezničiteľná, transcendentálna živá bytosť sa nazýva Brahman a jej večná podstata sa nazýva adhyātma, vlastné ja. Činnosť vytvárajúca hmotné telá živých bytostí sa nazýva karma, plodonosná činnosť.
Purport: 

Brahman je nezničiteľný, nepominuteľný a vo svojej povahe nemenný. Nad Brahmanom je však Parabrahman. Brahman označuje živé bytosti a Parabrahman je Najvyššia Božská Osobnosť. Pôvodné postavenie živej bytosti sa líši od pozície, ktorú zaujíma v hmotnom svete. V duchovnom svete (pokiaľ má duchovné vedomie) slúži oddane Najvyššiemu, no v hmotnom svete (pokiaľ má hmotné vedomie) sa snaží ovládať hmotu a musí meniť svoje telá. To sa nazýva karma alebo rôznorodá činnosť pod vplyvom hmotného vedomia.

Vo vedskej literatúre sa živé bytosti nazývajú jīvātmā alebo Brahman, ale nikde sa o nich nehovorí ako o Parabrahmane. Živá bytosť (jīvātmā) prežíva rôzne situácie — niekedy vstúpi do temného hmotného sveta a stotožňuje sa s hmotou a inokedy sa stotožňuje s vyššou duchovnou podstatou. Preto sa nazýva okrajovou energiou Najvyššieho Pána. Podľa toho, či sa stotožňuje s hmotnou alebo s duchovnou podstatou, získava hmotné alebo duchovné telo. V hmotnom svete môže živá bytosť získať akékoľvek z 8 400 000 druhov tiel, napríklad telo človeka, poloboha alebo zvieraťa, podľa svojej karmy, no v duchovnom svete má len jedno telo. V hmotnom svete niekedy koná obete, aby sa dostala na nebeské planéty a užívala si ich bohatstva, no keď sa výsledky dobrých skutkov vyčerpajú, vtelí sa späť na túto planétu do ľudského tela. To sa volá karma.

V Chāndogya Upaniṣade sa opisuje obeť, pri ktorej sa na obetnom oltári obetuje päť druhov obetín do piatich ohňov. Päť ohňov predstavuje nebeské planéty, mraky, zem, muža a ženu a piatimi druhmi obetín sú viera, užívateľ na Mesiaci, dážď, obilie a semeno.

Živá bytosť sa môže dostať na rôzne nebeské planéty podľa toho, aké obete vykonáva. Keď výsledok obetí skončí, zostúpi na Zem v podobe dažďa, vezme na seba podobu obilia, ktoré zje muž a tak sa premiestni do spermie, ktorá oplodní ženu. Takto získa živá bytosť znovu ľudské telo, začne konať nové obete a celý kolotoč sa opakuje. Tak sa živá bytosť od nepamäti trmáca po hmotnej ceste. Človek vedomý si Kṛṣṇu sa však takým obetiam vyhýba. Pripravuje sa na návrat k Bohu tak, že priamo oddane slúži Kṛṣṇovi.

Neosobný komentátori Bhagavad-gīty sa bezdôvodne domnievajú, že Brahman v hmotnom svete reprezentuje jīvu, a aby to podložili, odkazujú na siedmy verš z pätnástej kapitoly Gīty. V tomto verši sa však Kṛṣṇa zmieňuje o živých bytostiach ako o „Mojich večných čiastočkách“. Čiastočka Boha, živá bytosť, môže poklesnúť do hmotného sveta, ale Najvyšší Pán — Acyuta, nikdy nepoklesne. Domnienka, že Najvyšší Brahman získava podobu jīvy, je neprijateľná. Treba si zapamätať, že vo vedskej literatúre sa rozlišuje medzi Brahmanom (živou bytosťou) a Parabrahmanom (Najvyšším Pánom).