Bg. 6.7
Verš
paramātmā samāhitaḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu
tathā mānāpamānayoḥ
Synonyma
jita-ātmanaḥ — kto ovládol svoju myseľ; praśāntasya — kto dosiahol pokoj ovládnutím mysle; parama-ātmā — Nadduša; samāhitaḥ — plne dosiahnutá; śīta — v chlade; uṣṇa — horúčave; sukha — radosti; duḥkheṣu — v trápení; tathā — ako aj; māna — v pocte; apamānayoḥ — a opovrhnutí.
Překlad
Človek, ktorý ovládol svoju myseľ a našiel tak pokoj, dosiahol už Naddušu a neovplyvňujú ho radosti ani trápenia, chlad ani horúčava, pocty ani opovrhnutie.
Význam
V skutočnosti sú všetky živé bytosti určené na to, aby sa podriadili pokynom Najvyššej Božskej Osobnosti, sídliacej v srdciach všetkých ako Paramātmā. Len čo vonkajšia iluzórna energia zvedie myseľ na scestie, zapletie sa človek do hmotných činností. Takže sa dá povedať, že keď človek pomocou niektorej z yog ovládne svoju myseľ, dosiahol už cieľ. Skutočnosťou je, že sa musíme podriadiť vyšším pokynom. Ak je naša myseľ upriamená na vyššiu duchovnú podstatu, nemáme inej možnosti, než riadiť sa podľa pokynov Paramātmy alebo Nadduše. Tento transcendentálny stav však okamžite dosiahne ten, kto má vedomie Kṛṣṇu, a preto oddaného Pána neovplyvňujú protiklady hmotnej existencie, ako sú šťastie a nešťastie, chlad a teplo atď. Tento stav je vlastne samādhi, úplné pohrúženie sa do myšlienok na Najvyššieho.