New version available here: vedabase.io

KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga

Bg 6.1 Vznešený riekol: „Pravý sannyāsīn a yogīn je ten, kto nelipne na plodoch svojho konania a robí to, čo treba vykonať, a nie ten, kto nezapáli oheň a je nečinný.
Bg 6.2 Vedz, že to, čo sa nazýva odriekaním, je to isté čo yoga, čiže spojenie s Najvyšším, ó, Pāṇḍuovec, pretože nik sa nemôže stať yogīnom, kým sa nezriekne túžby po zmyslovom pôžitku.
Bg 6.3 Hovorí sa, že činy sú prostriedkom pre začiatočníka v osemstupňovej yoge a zanechanie všetkých hmotných činností je prostriedkom pre toho, kto yogu zavŕšil.
Bg 6.4 O človeku, ktorý sa vzdal všetkých hmotných túžob, ktorý nekoná pre zmyslový pôžitok a nezaoberá sa plodonosnými činnosťami, sa hovorí, že je pokročilý v yoge.
Bg 6.5 Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.
Bg 6.6 Pre toho, kto si podmanil svoju myseľ, je táto najlepším priateľom, no pre toho, kto ju neovládol, je myseľ najväčším nepriateľom.
Bg 6.7 Človek, ktorý ovládol svoju myseľ a našiel tak pokoj, dosiahol už Naddušu a neovplyvňujú ho radosti ani trápenia, chlad ani horúčava, pocty ani opovrhnutie.
Bg 6.8 Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.
Bg 6.9 Pokročilejší je ten, kto sa pozerá rovnako na priateľov, nepriateľov, druhov, na ľudí nestranných, závistlivcov, príbuzných, zbožných či hriešnikov.
Bg 6.10 Transcendentalista by mal neustále zamestnávať svoje telo, myseľ a svoje „ja“ vo vzťahu k Najvyššiemu, žiť osamote v ústraní a vždy pozorne ovládať svoju myseľ. Mal by sa zbaviť vlastníckych túžob a pocitov.
Bg 6.11-12 Kvôli yoge nech sa yogīn odoberie na osamelé miesto. Tam nech na zemi rozprestrie trávu kuśa a prikryje ju jeleňou kožou a mäkkým plátnom. Sedadlo nemá byť ani privysoké, ani príliš nízke a malo by sa nachádzať na posvätnom mieste. Yogīn má na ňom sedieť stabilne a cvičiť yogu ovládaním mysle, zmyslov a činností, sústredením mysle na jediný bod, aby očistil srdce.
Bg 6.13-14 Nech drží telo, hlavu a krk vzpriamené a nehybne uprie pohľad na špičku nosa. S mysľou ovládnutou a nerušenou, zbavený strachu a zotrvávajúci v sľube celibátu nech takto uprie svoje myšlienky na Mňa vo svojom srdci a učiní Ma konečným životným cieľom.
Bg 6.15 Takýmto stálym ovládaním tela, mysle a činov sa yogīn vyslobodí z hmotnej existencie a dosiahne Moje sídlo, Božie kráľovstvo.
Bg 6.16 Yogīnom sa nemôže stať ten, kto sa prejedá, ani ten, kto je príliš málo, kto spí viac, než je treba, alebo spí málo, ó, Arjuna.
Bg 6.17 Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku i v bdení, môže vykonávaním yogy zmierniť všetky svoje trápenia.
Bg 6.18 O yogīnovi, ktorý pomocou vykonávania yogy usmerní činnosť svojej mysle a ktorý odvrátený od všetkých hmotných túžob spočíva v transcendencii, sa hovorí, že pevne zotrváva v yoge.
Bg 6.19 Tak ako sa plamienok lampy nechveje, keď je v závetrí, tak i transcendentalista, ktorého myseľ je ovládnutá, zotrváva vždy v meditácii o transcendentálnom „ja“.
Bg 6.20-23 V stave dokonalosti, nazývanom samādhi alebo vnútorné vytrženie, je myseľ vďaka cvičeniu yogy celkom odpútaná od všetkých hmotných mentálnych činností. Túto dokonalosť charakterizuje schopnosť nazerať na svoje „ja“ prostredníctvom čistej mysle a žiť a tešiť sa vo vlastnom „ja“. V tomto radostnom stave prežíva človek neobmedzené transcendentálne šťastie poznané transcendentálnymi zmyslami. Keď človek dosiahne túto úroveň, nevzdiali sa už nikdy od pravdy a nemyslí si, že by mohol získať niečo cennejšie. V tomto stave ním nepohnú ani tie najväčšie ťažkosti. To je vskutku ozajstné oslobodenie sa od všetkých trápení pochádzajúcich zo styku s hmotou.
Bg 6.24 Yogu treba vykonávať s neochvejnou rozhodnosťou a vierou. Yogīn musí úplne odvrhnúť všetky hmotné túžby, ktoré vznikajú z mentálnej špekulácie, a samotnou mysľou ovládnuť všetky zmysly na všetkých stranách.
Bg 6.25 Mal by postupne, krok za krokom, spočinúť v tranze pomocou inteligencie a s plným presvedčením. Takto môže upriamiť myseľ na vlastné „ja“ a nemyslieť na nič iné.
Bg 6.26 Nech už sa jeho myseľ pre svoju vrtošivú a nestálu povahu zatúla kamkoľvek, musí ju odtiaľ odpútať a priviesť naspäť pod vládu svojho „ja“.
Bg 6.27 Yogīn, ktorého myseľ je pripútaná ku Mne, iste dosiahne najvyššiu dokonalosť transcendentálnej blaženosti. Je nad kvalitou vášne, lebo realizuje svoju kvalitatívnu totožnosť s Najvyšším, a preto je oslobodený od všetkých následkov predchádzajúcich hriešnych činov.
Bg 6.28 Sebaovládnutý yogīn, ktorý sa takto neustále venuje yoge, sa oslobodí od všetkých hmotných nečistôt a dosiahne najvyššiu dokonalú blaženosť v trancendentálnej láskyplnej službe Pánovi.
Bg 6.29 Pravý yogīn Ma vidí vo všetkých bytostiach a všetky bytosti vidí vo Mne. Sebarealizovaný človek Mňa, Najvyššieho Pána, vidí všade.
Bg 6.30 Kto Ma vidí všade a všetko vidí vo Mne, tomu sa nikdy nestratím a on sa nikdy nestratí Mne.
Bg 6.31 Yogīn, ktorý oddane slúži Nadduši s poznaním, že Ja a Nadduša sídliaca vo všetkých tvoroch sme jedno, zotrváva vo Mne za všetkých okolností.
Bg 6.32 Dokonalý yogīn je ten, kto v súlade s vlastným „ja“ vidí skutočnú jednotu všetkých tvorov, či už v ich šťastí, alebo v nešťastí, ó, Arjuna.“
Bg 6.33 Arjuna riekol: „Ó, Madhusūdana, yoga, ktorú si opísal, sa mi zdá byť nepraktická a neznesiteľná, pretože myseľ je vrtkavá a nestála.
Bg 6.34 Ó, Kṛṣṇa, veď myseľ je nestála, búrlivá, spurná a veľmi silná. Myslím si, že skrotiť vietor je ľahšie.“
Bg 6.35 Pán Śrī Kṛṣṇa riekol: „Ó, bojovník mocných paží, ó, syn Kuntī, nepochybne je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ, ale možno to dokázať vhodným cvičením a nepripútanosťou.
Bg 6.36 Sebarealizácia je veľmi neľahká pre toho, kto neovláda svoju myseľ. Uspeje však ten, kto má myseľ vo svojej moci a úsilie vynakladá správnym spôsobom. To je môj názor.“
Bg 6.37 Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, aký osud očakáva neúspešného transcendentalistu, ktorý sa vydal cestou sebarealizácie s vierou, no kvôli svojej svetskej povahe sa od nej odvrátil bez dosiahnutia dokonalosti v yoge?
Bg 6.38 Ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží, neodpadne ten, kto je zmätený na ceste transcendencie, od duchovnej i materiálnej cesty a nezanikne ako rozorvaný mrak?
Bg 6.39 To je moja pochybnosť, ó, Kṛṣṇa, a prosím Ťa, aby si ju celkom rozptýlil. Veď okrem Teba niet nikoho, kto by ju mohol odstrániť.“
Bg 6.40 Najvyšší Pán riekol: „Ó, syn Pṛthy, transcendentalistu, ktorý koná cnostne, nečaká skaza ani v tomto, ani v duchovnom svete, pretože kto činí dobro, Môj priateľ, toho zlo nikdy nepremôže.
Bg 6.41 Potom, čo sa neúspešný yogīn mnoho a mnoho rokov radoval na planétach zbožných bytostí, narodí sa v rodine spravodlivých ľudí alebo bohatých aristokratov.
Bg 6.42 Alebo sa dokonca narodí v rodine múdrych transcendentalistov, ak sa yoge venoval dlhší čas. V tomto svete však možno dosiahnuť také narodenie len veľmi zriedkavo.
Bg 6.43 Po takomto narodení opäť nadobudne božské vedomie zo svojho predchádzajúceho života, a potom sa znovu usiluje o ďalšie zdokonalenie, ó, potomok Kuruovcov.
Bg 6.44 Lebo práve sila božského vedomia z jeho predchádzajúceho života spôsobuje, že ho automaticky priťahujú zásady yogy bez toho, aby ich hľadal. Taký transcendentalista túžiaci poznať yogu je vždy povznesený nad rituálne zásady písiem.
Bg 6.45 A yogīn, ktorý sa usilovne snaží o ďalší pokrok a ktorý sa po mnohých a mnohých narodeniach zdokonalil, je očistený od všetkej poškvrny a napokon dosiahne najvyšší cieľ.
Bg 6.46 Yogīn je väčší než askéta, väčší než empirik a väčší než ten, kto pracuje pre plody svojej práce. Preto sa za každých okolností staň yogīnom, ó, Arjuna.
Bg 6.47 Za najvyššieho zo všetkých yogīnov považujem toho, kto je so Mnou najdôvernejšie spojený, neprestajne na Mňa myslí a oddane a láskyplne Mi slúži.“