Bg. 4.2
Verš
imaṁ rājarṣayo viduḥ
sa kāleneha mahatā
yogo naṣṭaḥ paran-tapa
Synonyma
evam — takto; paramparā — žiackou postupnosťou; prāptam — odovzdávala sa; imam — táto veda; rāja-ṛṣayaḥ — svätí králi; viduḥ — porozumeli; saḥ — tomuto poznaniu; kālena — v priebehu času; iha — v tomto svete; mahatā — veľký; yogaḥ — veda o vzťahu k Najvyššiemu; naṣṭaḥ — stratená; parantapa — ó, Arjuna, hubiteľ nepriateľov.
Překlad
Takto bola táto najvyššia veda odovzdávaná postupnosťou duchovných učiteľov a takto ju prijali svätí králi. V priebehu času sa však postupnosť prerušila, a preto sa zdá, že pôvodná veda je stratená.
Význam
Z tohto verša jasne vyplýva, že Bhagavad-gītā bola určená hlavne svätým kráľom, ktorí mali za povinnosť uplatňovať jej zásady v prospech svojich poddaných. Bhagavad-gītā nebola nikdy určená démonským ľuďom, ktorí k neprospechu všetkých ničia jej hodnotu a tlmočia ju všelijako podľa svojich vrtochov. Keď sa vďaka sebeckým a nesvedomitým komentátorom stratil jej pôvodný zmysel, vznikla potreba založiť novú postupnosť duchovných učiteľov. Pred 5 000 rokmi Kṛṣṇa zistil, že sa duchovná postupnosť prerušila, a preto povedal, že zámer Bhagavad-gīty sa zdá byť stratený. Dnes existuje veľa vydaní Bhagavad-gīty, no skoro žiadne nezodpovedá meradlám autorizovanej postupnosti. Existuje nespočetné množstvo interpretácií od rôznych svetských učencov, ale takmer nikto z nich neprijíma Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť napriek tomu, že s Kṛṣṇovými slovami dobre obchodujú. To je démonské, lebo démoni neveria v Boha, iba zneužívajú Jeho majetok. Preto je veľmi potrebné vydať Bhagavad-gītu, ktorá by bola v súlade so zásadami postupnosti duchovných učiteľov, a my sa teraz snažíme tejto potrebe vyhovieť. Bhagavad-gītā — prijatá taká, aká je — je veľkým darom pre ľudstvo. Keď ju však niekto prijíma ako zbierku filozofických špekulácií, iba zbytočne stráca čas.