Bg. 4.12

V hmotnom svete vládne veľké nedorozumenie ohľadne bohov či polobohov a hlupáci, ktorí sa vydávajú za veľmi vzdelaných, pokladajú týchto polobohov za rôzne podoby Najvyššieho Pána. Polobohovia však nie sú v skutočnosti rôznymi podobami Boha, ale Jeho rôznymi časťami. Boh je jeden, ale častí je veľa. Vedy hovoria: nityo nityānām. Boh je jeden. Īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ. Najvyšší Boh je jeden — Kṛṣṇa — a polobohovia sú poverení úlohou riadiť tento hmotný svet. Všetci títo polobohovia sú živé bytosti (nityānam) s rôznymi druhmi hmotnej sily. Nemôžu sa vyrovnať Najvyššiemu Bohu, Kṛṣṇovi, Nārāyaṇovi alebo Viṣṇuovi. Kto si myslí, že polobohovia sú na tej istej úrovni ako Boh, je ateista alebo pāṣaṇdī. Ani mocných polobohov, ako sú Brahmā a Śiva, nemožno porovnávať s Najvyšším Pánom. V skutočnosti títo polobohovia uctievajú Śrī Kṛṣṇu (śiva-viriñcinutam). Je zaujímavé, že napriek tomu existuje veľa vodcov, ktorých uctievajú hlupáci s pomýlenými ideami antropomorfizmu alebo zoomorfizmu. Slová iha devatāḥ označujú mocného človeka alebo poloboha v hmotnom svete. Nārāyaṇa, Viṣṇu alebo Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, však nie je z tohto sveta. Boh je nadradený alebo transcendentálny hmotnému stvoreniu. Aj Śrīpada Śaṅkarācarya, vodca impersonalistov, zdôrazňoval, že Nārāyaṇa alebo Kṛṣṇa je mimo hmotného stvorenia.

Hlúpi ľudia (hṛta-jñāna) však uctievajú polobohov, lebo chcú okamžité výsledky. Svoje výsledky dosiahnu, no nevedia, že takto získané výsledky sú dočasné a určené pre hlupákov. Inteligentní ľudia oddane slúžia Kṛṣṇovi a nemusia uctievať nepatrných polobohov kvôli nejakému okamžitému dočasnému zisku. Polobohovia a ich uctievači zaniknú so zánikom tohto hmotného sveta, a pretože dary polobohov sú materiálne, sú tiež pominuteľné. Hmotné vesmíry a ich obyvatelia, vrátane polobohov a tých, ktorí ich uctievajú, sú obyčajné bublinky v kozmickom oceáne. A predsa ľudia v tomto svete šalejú po dočasných veciach, po hmotnom bohatstve v podobe pôdy, života v dobre situovanej rodine, nehnuteľností a komerčného spotrebného tovaru. Aby získali tieto dočasné veci, uctievajú polobohov alebo mocných mužov ľudskej spoločnosti. Človek, ktorý získal ministerské kreslo vo vláde vďaka tomu, že uctieval politického vodcu, sa domnieva, že bol obdarovaný veľkou priazňou. Preto sa všetci plazia pred takzvanými vodcami alebo „veľkými zvieratami“, aby získali dočasné výhody, a ich snaha vskutku nebýva márna. Títo hlupáci sa nezaujímajú o vedomie Kṛṣṇu, ktorým by vyriešili raz a navždy všetky súženia hmotného bytia. Všetci sa pachtia za zmyslovým pôžitkom a kvôli malej príležitosti k zmyslovému pôžitku sú ochotní uctievať splnomocnené živé bytosti, polobohov. Tento verš naznačuje, že ľudia sa zriedkakedy zaujímajú o láskyplnú oddanú službu Kṛṣṇovi. Najviac ich zaujíma zmyslový pôžitok, a preto uctievajú nejakú mocnú bytosť.