New version available here: vedabase.io

KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga

Bg 3.1 Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?
Bg 3.2 Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“
Bg 3.3 Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.
Bg 3.4 Samotnou nečinnosťou sa človek nemôže vyslobodiť a iba odriekaním nemôže dosiahnuť dokonalosť.
Bg 3.5 Všetci sú bezmocne nútení konať podľa vlastností získaných z kvalít hmotnej prírody; nikto nemôže zostať ani na okamih nečinný.
Bg 3.6 Ten, kto krotí svoje činné zmysly, ale jeho myseľ zotrváva pri zmyslových predmetoch, iste klame sám seba a je pokrytcom.
Bg 3.7 Ó, Arjuna, oveľa vznešenejší je úprimný človek, ktorý sa pomocou mysle snaží ovládnuť činné zmysly a bez lipnutia začne s karma-yogou (vo vedomí Kṛṣṇu).
Bg 3.8 Konaj svoje predpísané povinnosti, lebo čin je lepší ako nečinnosť. Veď bez práce nemôžeš udržať nažive ani svoje telo.
Bg 3.9 Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.
Bg 3.10 Na počiatku stvorenia vyslal Pán tvorstva generácie ľudí a polobohov spolu s obeťami Viṣṇuovi a požehnal im, hovoriac: „Buďte šťastní konaním tejto yajñe (obete), lebo tak získate všetko, čo potrebujete pre šťastný život a dosiahnutie vyslobodenia.“
Bg 3.11 Polobohovia potešení obeťami potešia aj vás a vďaka tejto vzájomnej spolupráci medzi ľuďmi a polobohmi zavládne hojnosť všetkého.
Bg 3.12 Ak sú polobohovia, ktorí majú na starosti rozličné životné potreby, uspokojení yajñou (obeťou), zásobia človeka všetkým potrebným. No ten, kto užíva tieto dary bez toho, aby ich obetoval, je isto-iste zlodej.
Bg 3.13 Pánovi oddaní sú zbavení všetkých hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré bolo najprv obetované. No tí, čo pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia isto-iste iba hriech.
Bg 3.14 Všetky živé telá sú živené obilím, ktoré je závislé od dažďa. Dážď vzniká vďaka yajñi (obeti) a yajña sa rodí z plnenia predpísaných povinností.
Bg 3.15 Vedz, že predpísané povinnosti sú uložené vo Vedach, ktoré pochádzajú priamo od Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto všadeprítomná Transcendencia trvale spočíva v obetných činoch.
Bg 3.16 Môj milý Arjuna, človek, ktorý nevykonáva obete predpísané vo Vedach, vedie vskutku hriešny život, lebo ten, kto žije iba pre zmyslový pôžitok, žije márne.
Bg 3.17 No ten, kto nachádza radosť vo vlastnom „ja“, kto žije životom sebarealizácie a je sám v sebe dokonale spokojný, nemá žiadne povinnosti.
Bg 3.18 Sebarealizovaný človek nemá prečo vykonávať predpísané povinnosti, a nemá ani dôvod ich nekonať. Nemusí byť závislý ani od inej živej bytosti.
Bg 3.19 Človek by mal teda konať z povinnosti a bez lipnutia na plodoch činov, lebo činmi zbavenými pripútanosti dosiahne Najvyššieho.
Bg 3.20 Veď aj Janaka a iní králi dosiahli dokonalosť práve vďaka tomu, že vykonávali predpísané povinnosti. Už len preto, aby sa ľudia mohli z tvojho príkladu poučiť, mal by si konať rovnako.
Bg 3.21 Všetko, čo robí veľký človek, robia aj ostatní ľudia. Celý svet nasleduje príklad, ktorý svojím konaním stanoví.
Bg 3.22 Ó, syn Pṛthy, vo všetkých troch svetoch niet ničoho, čo by som mal robiť, nič Mi nechýba a ani po ničom netúžim — a predsa vykonávam predpísané povinnosti.
Bg 3.23 Keby som totiž nevykonával poctivo predpísané povinnosti, ó, Pārtha, potom by všetci ľudia zaručene nasledovali Môj príklad.
Bg 3.24 Keby som nevykonával predpísané povinnosti, všetky tieto svety by zanikli. Bol by som pôvodcom nežiadúceho obyvateľstva, a tým by som zničil mier všetkých bytostí.
Bg 3.25 Tak ako nevedomí vykonávajú svoje povinnosti s ohľadom na výsledky, tak môže, hoci bez lipnutia, konať i múdry, aby viedol ľud správnou cestou.
Bg 3.26 Múdry človek by nemal rozvracať myseľ nevedomých, ktorí lipnú na plodonosných činoch tým, že ich bude povzbudzovať k nečinnosti. Skôr by ich mal zamestnať rozličnými činnosťami v duchu oddanej služby (pre postupný pokrok v duchovnom živote).
Bg 3.27 Duša pomýlená falošným egom sa považuje za vykonávateľa činov, ktoré v skutočnosti vykonávajú tri kvality hmotnej prírody.
Bg 3.28 Ó, bojovník mocných paží, ten, kto pozná povahu Absolútnej Pravdy, neoddáva sa zmyslom a ich pôžitkom, lebo si je dobre vedomý rozdielu medzi činmi v duchu oddanosti a plodonosným konaním.
Bg 3.29 Nevedomí ľudia, pomýlení kvalitami hmotnej prírody, sa plne zamestnávajú hmotnými činnosťami a lipnú na nich. Múdry človek by ich však nemal znepokojovať napriek tomu, že ich konanie je pre nedostatok vedomostí nižšej povahy.
Bg 3.30 Ó, Arjuna, preto zasväť všetky svoje činy Mne a s mysľou uprenou na Mňa, zbavený sebectva a ľahostajnosti a bez túžby po zisku bojuj.
Bg 3.31 Kto si plní povinnosti podľa Mojich pokynov a riadi sa Mojím učením vždy s vierou a bez závisti, ten sa vyslobodí zo zajatia plodonosných činov.
Bg 3.32 Vedz však, že tých, čo zo závisti toto Moje učenie nedodržiavajú, treba považovať za nevedomých, pomýlených a odsúdených k neúspechu vo svojej snahe dosiahnuť dokonalosť.
Bg 3.33 Aj múdry človek koná podľa svojej prirodzenosti, lebo všetci sa riadia svojou povahou, ktorú získali vplyvom kvalít hmotnej prírody. Čo zmôže potlačovanie?
Bg 3.34 Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.
Bg 3.35 Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“
Bg 3.36 Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
Bg 3.37 Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
Bg 3.38 Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.
Bg 3.39 Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.
Bg 3.40 Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.
Bg 3.41 Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
Bg 3.42 Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.
Bg 3.43 Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“