New version available here: vedabase.io

OSEMNÁSTA KAPITOLA: Dokonalosť odriekania

Bg 18.1 Arjuna riekol: „Ó, bojovník mocných paží, chcel by som vedieť, čo je zmyslom odriekania (tyāga) a čo znamená životné štádium odriekania (sannyāsa), ó, hubiteľ démona Keśī, ó, Pane zmyslov.“
Bg 18.2 Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Zanechanie činností, ktoré sa zakladajú na hmotných túžbach, nazývajú veľkí učenci životným štádiom odriekania (sannyāsa). A zrieknutie sa plodov všetkých činností sa podľa múdrych nazýva odriekanie (tyāga).
Bg 18.3 Niektorí učenci hlásajú, že človek by sa mal zrieknuť všetkých plodonosných činností ako zla, zatiaľ čo iní tvrdia, že obetí, pokání a dobročinností by sa nikto zriekať nemal.
Bg 18.4 Ó, najlepší z Bharatovcov, vypočuj si teraz Moje rozhodnutie ohľadom odriekania. Ó, tiger medzi mužmi, v písmach sa rozlišuje trojaké odriekanie.
Bg 18.5 Obetných činov, dobročinnosti a pokánia sa človek nemá nikdy zriekať. Musí ich vykonávať. Obeť, dobročinnosť a pokánie sú vskutku očistné aj pre veľké duše.
Bg 18.6 Všetky tieto činy má človek konať bez lipnutia a bez očakávania odmeny. Mal by ich konať z povinnosti, ó, syn Pṛthy. To je Môj konečný názor.
Bg 18.7 Predpísaných povinností by sa nikto nemal zriekať. Ak sa niekto pod vplyvom nevedomosti odchýli od svojich predpísaných povinností, pripisuje sa také odriekanie kvalite nevedomosti.
Bg 18.8 Ak sa niekto zrieka svojich povinností, pretože sa mu zdajú byť nepríjemné, alebo zo strachu pred telesným nepohodlím, hovorí sa, že jeho odriekanie je v kvalite vášne. Také skutky nikdy nevedú k rozvoju odriekania.
Bg 18.9 No ak niekto koná svoje predpísané povinnosti len preto, že majú byť vykonané, ak sa zrieka každej hmotnej spoločnosti a pripútanosti k plodom svojich činov, ó, Arjuna, o takom odriekaní sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
Bg 18.10 Inteligentný odriekavý človek, umiestnený v kvalite dobra, ktorý necíti odpor ani k činu neblahému, ani pripútanosť k činu blahodárnemu, rozptýlil svoje pochybnosti ohľadom činu.
Bg 18.11 Pre vtelenú bytosť je skutočne nemožné nadobro sa zrieknuť všetkých činností. O tom, kto sa zrieka plodov svojich činov, sa hovorí, že si vskutku odrieka.
Bg 18.12 Plody činov, ktoré po smrti dostanú tí, ktorí si neodriekajú, sú trojaké — vytúžené, nežiadúce a zmiešané. No tí, ktorí sú v životnom štádiu odriekania, nemajú plody, ktorých následkom by trpeli, alebo sa radovali.
Bg 18.13 Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, pouč sa teraz odo Mňa o piatich príčinách prispievajúcich k zavŕšeniu všetkých činov, tak ako ich popisuje Vedānta.
Bg 18.14 Miesto činu (telo), konateľ, rôzne zmysly, rôzne druhy úsilia a napokon Nadduša — to je päť faktorov všetkých činov.
Bg 18.15 Týchto päť faktorov je príčinou každého činu — správneho či nesprávneho — ktorý človek koná telom, mysľou alebo rečou.
Bg 18.16 Preto ten, kto sa považuje za jediného konateľa, nezohľadňujúc oných päť príčin, iste neoplýva veľkou inteligenciou a nie je schopný vidieť veci také, aké sú.
Bg 18.17 Kto nie je motivovaný falošným egom a nemá pomýlený intelekt, nezabíja, aj keby na tomto svete usmrtil človeka, a ani nie je pútaný svojimi činmi.
Bg 18.18 Poznanie, poznávaný predmet a poznávajúci sú tri faktory, ktoré dávajú podnet k činnosti. Zmysly, činnosť a konateľ sú tri súčasti činu.
Bg 18.19 Podľa troch kvalít hmotnej prírody jestvujú tri druhy poznania, činov a konateľov. Počuj teraz, ako ti ich opíšem.
Bg 18.20 Vedz, že poznanie, vďaka ktorému človek vidí jedinú, nedeliteľnú duchovnú podstatu vo všetkých živých bytostiach, a predsa rozdelenú do nekonečných foriem, náleží do kvality dobra.
Bg 18.21 Poznanie, pomocou ktorého vidí človek rôzne druhy živých bytostí v rôznych druhoch tiel, je poznaním v kvalite vášne.
Bg 18.22 A poznanie, ktoré človeka púta k jedinému druhu činnosti, akoby bolo všetkým, ktoré je ničotné a bez poznania pravdy, také poznanie náleží do kvality temnoty.
Bg 18.23 O čine konanom podľa pokynov, bez lipnutia, lásky alebo nenávisti a bez túžby po plodoch sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
Bg 18.24 No čin, ktorý s veľkým úsilím koná človek túžiaci po uspokojení svojich túžob a ktorý je motivovaný falošným egom, taký čin náleží do kvality vášne.
Bg 18.25 A čin konaný z poblúznenia, bez ohľadu na pokyny písiem, na následky či budúcu pripútanosť a spôsobujúci ujmu druhým, sa považuje za čin v kvalite nevedomosti.
Bg 18.26 Ten, kto si koná svoju povinnosť oslobodený od kvalít hmotnej prírody, kto koná bez falošného ega, s nadšením a rozhodnosťou a koho sa nedotkne ani úspech, ani neúspech, taký človek koná v kvalite dobra.
Bg 18.27 O konateľovi, ktorý je pripútaný k plodom svojich činov a túži po ich užívaní, ktorý je chamtivý, závistlivý, nečistý a podlieha radosti a smútku, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite vášne.
Bg 18.28 A o tom, kto vždy koná proti príkazom písiem, kto je materialistický, tvrdohlavý, podvodnícky, lenivý, kto je majstrom v urážaní druhých, vždy mrzutý a záhaľčivý, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite nevedomosti.
Bg 18.29 Ó, dobyvateľ bohatstva, vypočuj si teraz, prosím, ako ti podrobne vysvetlím tri druhy pochopenia a odhodlanosti vo vzťahu k trom kvalitám hmotnej prírody.
Bg 18.30 Ó, syn Pṛthy, porozumenie, pomocou ktorého človek vie, čo sa smie a čo sa nesmie, čoho sa má báť a čoho nie, čo zväzuje a čo oslobodzuje, také pochopenie je v kvalite dobra.
Bg 18.31 Ó, syn Pṛthy, porozumenie nerozlišujúce medzi zbožným a bezbožným, medzi tým, čo sa má a čo sa nesmie, sa nachádza v kvalite vášne.
Bg 18.32 Porozumenie zahalené ilúziou a temnotou, pokladajúce bezbožnosť za náboženstvo a náboženstvo za bezbožnosť a vždy smerujúce opačným smerom, ó, Pārtha, je porozumením v kvalite nevedomosti.
Bg 18.33 Ó, syn Pṛthy, nezlomné odhodlanie, ktoré je udržiavané neochvejným vykonávaním yogy a ktorým človek ovláda činnosti mysle, života a zmyslov, je odhodlaním v kvalite dobra.
Bg 18.34 No odhodlanie, s ktorým sa človek usilovne pridržiava plodov náboženstva, ekonomického rozvoja a zmyslového pôžitku, ó, Arjuna, je v kvalite vášne.
Bg 18.35 A odhodlanie, ktoré nepresahuje rámec snenia, bázne, žiaľu, mrzutosti a ilúzie, také naivné odhodlanie, ó, syn Pṛthy, náleží do kvality nevedomosti.
Bg 18.36 Ó, najlepší z Bharatovcov, vypočuj si teraz odo Mňa o trojakom šťastí, v ktorom podmienená duša nachádza svoje potešenie a ktoré niekedy ukončuje všetky jej strasti.
Bg 18.37 O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
Bg 18.38 Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.
Bg 18.39 A o šťastí, ktoré je slepé voči sebarealizácii, ktoré je od začiatku do konca klamom a pochádza zo spánku, lenivosti a ilúzie, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.
Bg 18.40 Tu, ani medzi polobohmi na vyšších planetárnych sústavách niet bytosti oslobodenej od vplyvu troch kvalít hmotnej prírody.
Bg 18.41 Brāhmaṇi, kṣatriyovia, vaiśyovia a śūdrovia sa navzájom odlišujú podľa vrodených vlastností, ktoré zodpovedajú rôznym hmotným kvalitám, ó, podmaniteľ nepriateľov.
Bg 18.42 Mierumilovnosť, sebaovládanie, odriekanie, čistota, znášanlivosť, poctivosť, poznanie, múdrosť a zbožnosť sú prirodzené vlastnosti, ktorými sa vyznačujú brāhmaṇi.
Bg 18.43 Statočnosť, sila, odhodlanosť, duchaprítomnosť, nezlomnosť v boji, veľkorysosť a schopnosť viesť druhých sú prirodzené vlastnosti kṣatriyov.
Bg 18.44 Poľnohospodárstvo, ochrana kráv a obchod sú prirodzené povinnosti vaiśyov, a povinnosťou śūdrov je slúžiť ostatným.
Bg 18.45 Vykonávaním svojich povinností môže každý dosiahnuť dokonalosť. Vypočuj si teraz odo Mňa, ako je to možné.
Bg 18.46 Uctievaním Pána, ktorý je príčinou všetkých tvorov a ktorý je všeprenikajúci, môže človek dosiahnuť dokonalosť, ak si plní svoje vlastné povinnosti.
Bg 18.47 Je lepšie konať si svoju vlastnú povinnosť, aj keď nedokonale, než povinnosť druhého, a dokonale. Kto nasleduje svoje predpísané povinnosti v súlade s vlastnou prirodzenosťou, toho nikdy nepostihnú následky za hriešne činy.
Bg 18.48 Každý čin, ó, syn Kuntī, je zahalený nejakou vadou, tak ako je oheň zahalený dymom. Preto by človek nemal zanechať činnosť, ktorá prináleží jeho povahe, aj keby nebola bez chýb.
Bg 18.49 Kto na ničom nelipne, kto sa ovláda a je ľahostajný k všetkým hmotným pôžitkom, môže pomocou odriekania dosiahnuť najvyššiu dokonalosť v oslobodení sa od všetkých následkov.
Bg 18.50 Ó, syn Kuntī, vypočuj si odo Mňa, ako ten, kto dosiahol túto dokonalosť, môže dospieť k najvyššiemu dokonalému stavu, ktorý je najvyšším poznaním — k Brahmanu, konaním, ktoré ti v krátkosti opíšem.
Bg 18.51-53 Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie.
Bg 18.54 Kto zaujal toto transcendentálne postavenie, realizuje Najvyšší Brahman a je naplnený radosťou. Nikdy sa netrápi, ani po ničom netúži a k všetkým bytostiam je rovnaký. Za tohoto stavu dosiahne čistej oddanej služby Mne.
Bg 18.55 Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.
Bg 18.56 Môj čistý oddaný dosiahne pod Mojou ochranou a Mojou milosťou večné a nepominuteľné sídlo, hoci koná najrôznejšie činy.
Bg 18.57 V každej činnosti buď závislý na Mne a konaj pod Mojou ochranou. Pri konaní takej oddanej služby si Ma buď plne vedomý.
Bg 18.58 Ak si Ma budeš vedomý, prekonáš Mojou milosťou všetky prekážky podmieneného života. No ak nebudeš konať s týmto vedomím, ale na základe falošného ega a neposlúchneš Ma, budeš stratený.
Bg 18.59 Ak nebudeš konať podľa Mojich pokynov a vzdáš sa boja, staneš sa obeťou falošného ega. Tvoja povaha ťa však nakoniec prinúti bojovať.
Bg 18.60 Pod vplyvom ilúzie odmietaš konať podľa Mojich pokynov, no tvoja vlastná povaha, ó, syn Kuntī, ťa k tomu istému prinúti.
Bg 18.61 Najvyšší Pán sídli v srdci každého, ó, Arjuna, a riadi putovanie všetkých živých bytostí, ktoré sú akoby vsadené do stroja zhotoveného z hmotnej energie.
Bg 18.62 Odovzdaj sa Mu úplne, ó, potomok Bharatov. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálneho mieru a najvyššieho večného príbytku.
Bg 18.63 Vyjavil som ti tu ešte dôvernejšie poznanie. Dôkladne si ho premysli a potom konaj, ako uznáš za vhodné.
Bg 18.64 Pretože si Môj veľmi drahý priateľ, vyjavím ti najvyšší pokyn, najdôvernejšie poznanie zo všetkých. Vypočuj si ho odo Mňa, pretože ti je na tvoj vlastný prospech.
Bg 18.65 Vždy na Mňa mysli a staň sa Mojím oddaným, uctievaj Ma a vzdávaj Mi svoje poklony. Takto určite ku Mne prídeš. Sľubujem ti to, pretože si Môj veľmi drahý priateľ.
Bg 18.66 Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.
Bg 18.67 Toto dôverné poznanie by nikdy nemalo byť vyjavené tým, ktorí si neodriekajú, ktorí nie sú oddaní alebo nie sú zapojení do oddanej služby, a ani tým, ktorí Mi závidia.
Bg 18.68 Tomu, kto toto najvyššie tajomstvo vysvetľuje oddaným, je zaručená čistá oddaná služba a nakoniec nepochybne dospeje ku Mne.
Bg 18.69 Na tomto svete niet služobníka, ktorý by Mi bol drahší než on, a ani Mi nikto nikdy drahší nebude.
Bg 18.70 A vyhlasujem, že ten, kto študuje tento náš posvätný rozhovor, Ma uctieva inteligenciou.
Bg 18.71 A ten, kto mu načúva s vierou a bez závisti, bude oslobodený od hriešnych následkov a dosiahne vyšších planét, kde sídlia zbožní.
Bg 18.72 Ó, syn Pṛthy, dobyvateľ bohatstva, vypočul si si všetko so sústredenou mysľou? Rozptýlila sa už tvoja nevedomosť a ilúzia?“
Bg 18.73 Arjuna riekol: „Môj milý Kṛṣṇa, Tvojou milosťou sa teraz rozptýlila moja ilúzia a opäť som sa spamätal. Ó, Neomylný, zbavil si ma všetkých pochybností a teraz tu stojím pripravený konať podľa Tvojich pokynov.“
Bg 18.74 Sañjaya riekol: „Takto som si vypočul rozhovor dvoch veľkých duší, Kṛṣṇu a Arjunu. A toto posolstvo je také úžasné, že mi z toho vstávajú vlasy na hlave.
Bg 18.75 Vyāsovou milosťou som si vypočul tento najdôvernejší rozhovor priamo od pána mystiky, Kṛṣṇu, keď osobne prehováral k Arjunovi.
Bg 18.76 Ó, kráľ, vždy keď si spomeniem na tento úžasný a posvätný rozhovor medzi Kṛṣṇom a Arjunom, neustále sa znovu a znovu zachvievam radosťou.
Bg 18.77 Ó, kráľ, kedykoľvek si spomeniem na úžasnú podobu Śrī Kṛṣṇu, zmocní sa ma ešte väčší úžas a znovu a znovu sa radujem.
Bg 18.78 Kde je Kṛṣṇa, pán mystiky, a kde je vznešený lukostrelec Arjuna, tam je zaiste aj bohatstvo, víťazstvo, neobyčajná moc a mravnosť. To je môj názor.“