Bg. 15.6

V tomto verši je opísaný duchovný svet, sídlo Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu, zvané Kṛṣṇaloka alebo Goloka Vṛndāvana. Duchovný svet nie je závislý na Slnku, Mesiaci, ohni či elektrine, pretože všetky planéty sú tam samovyžarujúce. V tomto vesmíre je iba jedna planéta, ktorá má vlastné svetlo, a tou je Slnko, zatiaľ čo v duchovnom nebi sú všetky planéty samovyžarujúce. Jas Vaikuṇṭhských planét vytvára žiaru zvanú brahmajyoti, ktorá pôvodne vychádza z Kṛṣṇovej planéty Goloky Vṛndāvan. Časť tejto žiare je zahalená mahat-tattvou alebo hmotným svetom. Väčšia časť tohoto žiarivého neba je však plná duchovných planét zvaných Vaikuṇṭhy, z ktorých Goloka Vṛndāvana je najvyššia.

Dovtedy, kým sa živá bytosť nachádza v temnote hmotného sveta, je podmienená, no akonáhle pretne putá k falošnému stromu hmotného sveta a vstúpi do duchovného sveta, oslobodí sa. Potom sa už nikdy nevráti späť. Živá bytosť sa vo svojom podmienenom stave považuje za pána hmotného sveta, zatiaľ čo vo svojom oslobodenom stave vstúpi do duchovného kráľovstva a v spoločnosti Najvyššieho Pána sa teší z večného života, večného šťastia a dokonalého poznania.

Táto informácia by mala nadchnúť každého. Človek by mal túžiť vrátiť sa do večného sveta a vymotať sa z tohoto falošného odrazu skutočnosti. Preťať tieto putá je veľmi ťažké pre toho, kto je príliš pripútaný k hmotnému svetu, no prijatím vedomia Kṛṣṇu sa môžu postupne všetci oslobodiť z týchto pút. Človek sa musí stýkať s oddanými alebo s osobami vedomými si Kṛṣṇu, a od nich sa učiť umeniu oddanej služby. Tak sa môže zbaviť pút k hmotnému svetu. Nikto sa nemôže zbaviť pripútanosti k hmotnému svetu tým, že si oblečie šafránový odev; najprv musí nájsť záľubu v oddanej službe Kṛṣṇovi. Preto by sme mali brať vážne skutočnosť, že oddaná služba, tak, ako bola opísaná v dvanástej kapitole, je jediný spôsob, ako sa dostať z tejto falošnej imitácie skutočného stromu. V štrnástej kapitole sa opisuje spôsob znečistenia všetkých druhov činností hmotnou prírodou. Jedine oddaná služba je opísaná ako čisto transcendentálna.

Slová paraṁ mama sú veľmi dôležité. Každý kút zeme v skutočnosti patrí Najvyššiemu Pánovi, no duchovný svet je paramam, plný šiestich druhov bohatstva. Aj Kaṭha Upaniṣad (2.2.15) potvrdzuje, že v duchovnom svete nie je potrebné slnečné alebo mesačné svetlo, pretože celé duchovné nebo je osvetlené vnútornou energiou Najvyššieho Pána (na tatra sūryo bhāti na candra-tārakam). Toto najvyššie sídlo môžeme dosiahnuť len vtedy, ak sa odovzdáme Najvyššiemu Pánovi. Inej cesty niet.