Bg. 13.1-2

Arjuna chcel vedieť, čo je prakṛti (príroda), puruṣa (požívateľ), kṣetra (pole) a kṣetra-jña (znalec poľa). Ďalej chcel vedieť, čo je poznanie a predmet poznania. Kṛṣṇa mu odpovedá, že poľom sa myslí telo a že ten, kto toto telo pozná, sa nazýva znalec poľa. Pre podmienenú dušu je telo poľom pôsobnosti. Podmienená duša je v zajatí hmotnej existencie a pokúša sa ovládnuť hmotnú prírodu. A tak vzhľadom na svoju schopnosť vládnuť hmotnej prírode získa pole pôsobnosti. Týmto poľom pôsobnosti je telo. A čo je to telo? Telo tvoria zmysly. Podmienená duša si chce užívať zmysly a podľa druhu pôžitku, o ktorý má záujem, dostane telo. Telo sa teda nazýva kṣetra, alebo pole pôsobnosti podmienenej duše. Ten, kto sa mylne stotožňuje s telom, sa nazýva kṣetra-jña, alebo znalec poľa. Nie je ťažké pochopiť rozdiel medzi poľom a znalcom poľa, alebo medzi telom a jeho znalcom. Každý vidí, že detstvom počnúc a starobou končiac, prechádza telo mnohými zmenami, aj keď človek zostáva tou istou osobou. Rozdiel je teda medzi znalcom poľa a poľom samotným. Týmto spôsobom môže podmienená duša pochopiť, že sa líši od tela. Na začiatku Bhagavad-gīty (2.13) sa píše, že živá bytosť pobýva v tele a že toto telo sa mení z detstva do mladosti a z dospelosti do staroby: dehinòsmin yathā dehe. Vlastník teda vie, že je znalcom poľa, pretože telo sa mení. Vlastník je teda nepochybne kṣetra-jña. Niekedy si myslíme „som šťastný“, „som muž“, „som žena“, „som pes“, „som mačka“ a podobne. To všetko sú telesné označenia znalca poľa. Znalec však nie je totožný so svojím telom. Podobne môžeme vlastniť veľa rôznych vecí, ako napríklad odev atď., no vieme, že sa líšime od týchto vecí. Takýmto spôsobom môžeme s trochou inteligencie pochopiť aj rozdiel medzi nami a telom. Ja, vy alebo hocikto iný, kto vlastní telo, sa nazýva kṣetra-jña, znalec poľa pôsobnosti, a telo sa nazýva kṣetra, pole aktivít vlastného ja.

V prvých šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je opísaný znalec poľa (živá bytosť) a pozícia, z ktorej môže porozumieť Najvyššiemu Pánovi. V prostredných šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je opísaná Najvyššia Božská Osobnosť a vzťah medzi individuálnou dušou a Naddušou v rámci oddanej služby. V týchto kapitolách je predložená konečná definícia nadradeného postavenia Najvyššej Božskej Osobnosti a podriadeného postavenia individuálnej duše. Živé bytosti sú v každom ohľade podmienené, ale ich zábudlivosť im spôsobuje utrpenie. Keď sa prostredníctvom zbožných skutkov osvietia, snažia sa priblížiť k Najvyššiemu Pánovi za rôznych okolností — buď ako trpiaci, alebo ako ľudia bažiaci po bohatstve, zvedaví, či túžiaci po poznaní. O tom všetkom sme už hovorili. A teraz, na začiatku trinástej kapitoly Pán vysvetľuje, ako živá bytosť prichádza do styku s hmotnou prírodou a ako jej Najvyšší Pán pomáha vyslobodiť sa pomocou rôznych metód — vykonávaním plodonosných činností, pestovaním poznania a oddanou službou. Aj keď sa živá bytosť podstatne líši od hmotného tela, je s ním istým spôsobom spojená. To všetko už bolo vysvetlené.