New version available here: vedabase.io

Bg 12.13-14

adveṣṭā sarva-bhūtānāṁ
maitraḥ karuṇa eva ca
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sama-duḥkha-sukhaḥ kṣamī
santuṣṭaḥ satataṁ yogī
yatātmā dṛḍha-niścayaḥ
mayy arpita-mano-buddhir
yo mad-bhaktaḥ sa me priyaḥ
Synonyms: 
adveṣṭā — zbavený závisti; sarva-bhūtānām — všetkým živým tvorom; maitraḥ — priateľský; karuṇaḥ — láskavý; eva — zaiste; ca — tiež; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; nirahaṅkāraḥ — bez falošného ega; sama — rovnako; duḥkha — nešťastie; sukhaḥ — šťastie; kṣamī — odpustené; santuṣṭaḥ — spokojný; satatam — vždy; yogī — oddaný; yata-ātmā — ovládajúci sa; dṛḍha-niścayaḥ — s odhodlanosťou; mayi — Mne; arpita — venuje sa; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; yaḥ — ten, kto; mat-bhaktaḥ — Môj oddaný; saḥ — on; me — Mne; priyaḥ — drahý.
Translation: 
Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
Purport: 

Śrī Kṛṣṇa sa v týchto dvoch veršoch opäť vracia k čistej oddanej službe opisom transcendentálnych vlastností čistého oddaného. Čistý oddaný sa za žiadnych okolností neznepokojuje a nikomu nezávidí. Nie je nepriateľský ani voči svojmu nepriateľovi, nepriateľstvo považuje za dôsledok svojich zlých skutkov v predchádzajúcich životoch. Preto je lepšie trpieť ako protestovať. V Śrīmad Bhāgavatame (10.14.8) sa uvádza: tat te`nukampāṁ su- samīkṣamāṇo bhuñjāna evātma-kṛtaṁ vipākam. Kedykoľvek sa oddaný dostane do ťažkostí a má starosti, považuje to za Božiu milosť. Oddaný uvažuje: „Za moje minulé skutky by som mal trpieť omnoho viac, ako trpím. Je to teda vďaka Božej milosti, že nie som potrestaný podľa zásluh a že trpím tak málo.“ Navzdory rôznym ťažkým okolnostiam zostáva oddaný vždy spokojný, mlčanlivý a trpezlivý. K všetkým, i k svojím nepriateľom, sa chová priateľsky. Nirmama znamená, že oddaný nepripisuje veľký význam bolestiam a telesným ťažkostiam, pretože si je dobre vedomí, že nie je toto telo. Nestotožňuje sa s telom, a preto je zbavený falošného ega a zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí. Oddaný je znášanlivý a spokojný so všetkým, čo sa mu dostáva milosťou Boha. Je vždy veselý, nakoľko sa nesnaží o nič ťažko dosiahnuteľné. Oddaný je dokonalý mystik, lebo dokonale nasleduje pokyny svojho duchovného učiteľa, a pretože ovláda svoje zmysly, je rozhodný. Nedá sa oklamať falošnými argumentami, pretože ho nikto nemôže prinútiť, aby upustil od svojho odhodlania vykonávať oddanú službu. Je si plne vedomý skutočnosti, že Kṛṣṇa je večný Boh, a preto ho nik nemôže rozrušiť. Všetky tieto vlastnosti mu umožňujú nachádzať útechu v Bohu. Taká oddaná služba sa vyskytuje samozrejme zriedka a vzácne, no oddaný sa na túto úroveň môže dostať, ak sa riadi regulatívnymi zásadami. Kṛṣṇa ďalej hovorí, že taký oddaný je Mu veľmi drahý, pretože Ho vždy teší svojimi činmi vykonávanými s čistou oddanosťou.