Skip to main content

Bg. 11.52

Verš

śrī-bhagavān uvāca
su-durdarśam idaṁ rūpaṁ
dṛṣṭavān asi yan mama
devā apy asya rūpasya
nityaṁ darśana-kāṅkṣiṇaḥ

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; su-durdarśam — veľmi ťažké uzrieť; idam — túto; rūpam — podobu; dṛṣṭavān asi — ako vidíš; yat — ktorú; mama — Môj; devāḥ — polobohovia; api — tiež; asya — túto; rūpasya — podoba; nityam — večne; darśana-kāṅkṣiṇaḥ — túži uzrieť.

Překlad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj drahý Arjuna, je veľmi ťažké uzrieť podobu, na ktorú sa práve pozeráš. Dokonca aj polobohovia neustále túžia uzrieť túto tak milú podobu.

Význam

V štyridsiatom ôsmom verši tejto kapitoly hovorí Kṛṣṇa Arjunovi, že uzrieť Jeho vesmírnu podobu nie je možné dokonca ani po vykonaní mnohých zbožných skutkov, obetí atď. Použitím slov su-durdarśam sa v tomto verši naznačuje, že Kṛṣṇova dvojruká podoba je veľmi dôverná. Človek by snáď mohol uzrieť vesmírnu podobu, keby ku všetkým aktivitám ako je pokánie, štúdium Ved a filozofické špekulovanie pridal trochu oddanej služby. Snáď by to bolo možné, no ako sme už povedali, ani túto podobu nemôže človek uzrieť bez bhakti. Nad vesmírnou podobou však jestvuje Kṛṣṇova dvojruká podoba, ktorú uzrieť je ešte ťažšie, a to aj pre polobohov ako je Brahmā a Śiva, ktorí túžia práve po tejto Kṛṣṇove podobe. V Śrīmad-Bhagavatame sa hovorí, že keď sa o Kṛṣṇovi predpokladalo, že je v lone Devakī, zostúpili z neba všetci polobohovia, aby uzreli zázračného Kṛṣṇu a predniesli Mu krásne modlitby, hoci Ho v tom čase ešte nevideli. Čakali na chvíľu, kedy Ho budú môcť uzrieť. Hlupáci môžu zosmiešňovať Kṛṣṇu a považovať Ho za obyčajného človeka alebo vzdávať úctu niečomu „neosobnému v Kṛṣṇovi“ a nie Jemu samotnému, taký postoj je nezmyselný. Polobohovia ako Brahmā a Śiva v skutočnosti túžia po uzretí Kṛṣṇovej dvojrukej podoby.

V Bhagavad-gīte (9.11) sa ďalej píše: avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritaḥ. Kṛṣṇu nemôžu vidieť hlupáci, ktorí Ho hania. Kṛṣṇovo telo je dokonale duchovné, plné večnosti a blaženosti. To je potvrdené v Brahma-saṁhite, a v Bhagavad-gīte to potvrdzuje samotný Kṛṣṇa. Jeho telo sa nikdy neponáša na hmotné telo. Preto tí, ktorí chcú poznať Kṛṣṇu štúdiom Bhagavad-gīty, alebo inej vedskej literatúry, narazia na problém. Ak používajú hmotnú metódu na to, aby pochopili Kṛṣṇu, považujú Ho za mocnú historickú osobnosť alebo veľmi učeného filozofa — za obyčajného človeka, ktorý bol nútený prijať hmotné telo navzdory Svojej nezvyčajnej moci. Absolútnu Pravdu považujú definitívne za neosobnú, a to zvádza k názoru, že z neosobného aspektu sa prejavil osobný, ktorý je pútaný k hmotnej prírode. To je materialistické poňatie Najvyššieho Pána. Ďalšie poňatie nie je o nič menej špekulatívne. Tí, ktorí chcú spoznať Kṛṣṇu, špekulujú a myslia si, že je menej dôležitý ako Jeho vesmírna podoba. Tým pádom tvrdia, že vesmírna podoba, ktorú zjavil Kṛṣṇa Arjunovi, je dôležitejšia než Jeho osobná podoba. Podľa nich je osobná podoba Najvyššieho výplodom predstavivosti. Veria, že Absolútna Pravda je neosobná.

Transcendentálny proces, ako pochopiť Kṛṣṇu, je opísaný v štvrtej kapitole Bhagavad-gīty, načúvať o Kṛṣṇovi od autorít. To je skutočná vedska metóda, a v tých, ktorí sa riadi vedskymi tradíciami a načúvajú príbehom o Kṛṣṇovi od autorít, sa neustálym načúvaním takýchto príbehov prebudí láska ku Kṛṣṇovi. Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, Kṛṣṇa je zahalený Svojou energiou, zvanou yoga-māyā. Nezjavuje sa komukoľvek. Môžu Ho uzrieť iba tí, ktorým sa zjavil. To je potvrdené vo Vedach: iba plne odovzdaná duša môže pochopiť Absolútnu Pravdu. Transcendentalistovi sa môžu otvoriť duchovné oči neustálim vedomím Kṛṣṇu a neustálou oddanou láskyplnou službou, a Kṛṣṇa sa mu môže zjaviť. Takéto zjavenie nie je možné dokonca ani pre polobohov, preto nemôžu pochopiť Kṛṣṇu. Poprední polobohovia neustále dúfajú, že uzrú Kṛṣṇovu dvojrukú podobu. Z toho vyplýva, že je veľmi ťažké uzrieť Kṛṣṇovu vesmírnu podobu a že táto možnosť neplatí pre všetkých rovnako. Ešte ťažšie je však pochopiť Jeho osobnú podobu Śyāmasundaru.